Archív

Starý Egypt je pre nás na rozdiel od Grécka a Ríma už mŕtvy a jeho kultúru a civilizáciu nepociťujeme ako súčasť živého dedičstva. Zahynul zhruba pred dvoma tisícmi rokov, keď sa pri stretnutí s vtedy pokročilejším grécko-rímskym zriadením zrútil pod kamennou ťarchou svojej trojtisícročnej histórie. Jeho trosky pokryl potom svet arabský. Do nášho povedomia sa vrátil pred necelými dvoma storočiami, po Napoleonovej egyptskej expedícii roku 1798, a najmä po Champollionovom rozlúštení egyptským hieroglyfov roku 1822. Od tých čias však záujem oň nezhasol.

Hrobka KV 9 v Údolí kráľov bola pôvodne postavená pre faraóna Ramzesa V. Bol tu aj pochovaný, ale jeho strýko, Ramzes VI. hrobku neskôr znova použil ako svoju vlastnú. Usporiadanie je typické pre 20. dynastiu – Ramessovské obdobie – a je oveľa jednoduchšie, než hrobka Ramzesa III. (KV 11), ktorú si predstavíme nabudúce...

“Doktor Reeves je presvedčený, že za falošnou stenou v Tutanchamonovej hrobke sa nachádza posledné miesto odpočinku kráľovnej Nefertiti, minister pamiatok Mamdouh el-Damaty sa však domnieva, že tam môže byť matka detského kráľa – Kija.”

Nasledujúca časť je hieroglyfickým prepisom a prekladom ›› Turínskeho kráľovského zoznamu od stĺpca II, riadku 11 až po stĺpec III, riadok 26/27. Táto časť zodpovedá prvej až piatej dynastii. S výnimkou použitia „rubra“ pri Netjerikhet (Džóser), skupina neobsahuje žiadne ďalšie vnútorné členenie. Zhrnutie na konci predstavuje súčet všetkých kráľov uvedených v tejto sekcii. Mohlo by to znamenať, že v čase zostavenia turínskeho kráľovského kánonu, všetci panovníci po piatu dynastiu boli vnímaní ako jedna koherentná skupina.