Editoriál: QUO VADIS EGYPTOLOGY?

„Čo ma v Egypte ohromilo nie je len skutočnosť existencie starovekej civilizácie dlho pred obdobím faraónov, ale veľké množstvo faktov, ktoré to preukazujú. Pripravovali sme sa na to a vydali sme sa ich hľadať, ale že ich bude až také množstvo, to sme nečakali. Je to veľmi pôsobivé, pretože behom toľkých rokov štúdia pamiatok starého Egypta sa oficiálne také množstvo preukázateľných faktov akoby vôbec nebralo do úvahy.“

Andrej Skljarov, riaditeľ Fondu „III. tisícročia“

To sú úvodné slová dokumentárnej série ►„Zapovedané kapitoly histórie“ venovanej starovekej egyptskej civilizácii a jej technológii. Technológii, ktorej stopy je vraj možné pri troche snahy nájsť skoro na každom kroku. Expedícia výskumníkov zozbierala množstvo dôkazov, ktoré prezentuje vecne a pútavo, bez zbytočného pátosu. S úprimnou snahou pochopiť posolstvo staviteľov Egypta sprevádzajú diváka atraktívnymi a často i bežne nedostupnými miestami, kde nahlas rozmýšľajú nad stavbami, ktoré svojou dokonalosťou ešte i dnes berú dych.

Bez preháňania sa tu dá hovoriť o ›› Technológii Bohov. Množstvo dôkazov nás vedie pri pokuse o datovanie stavieb do oveľa väčšej minulosti, než uvádza tradičná literatúra. Krok za krokom zisťujeme, že väčšina stavieb z obdobia faraónov bola postavená na pradávnych základoch. Na stavbách, pripomínajúcich svojou konštrukciou skôr protiatómové kryty, než hrobky. Nesmierne pevná konštrukcia, ktorá pretrvala veky, vystavaná s takým majstrovstvom, že ju ani dnes nedokážeme replikovať, je zdá sa najlepším vodítkom pri určovaní veku stavby. Ten siaha navzdory tradičnému datovaniu mnohotisíc rokov späť do minulosti. Stavby na nich postavené už pochádzajú z obdobia faraónskych dynastií, čo dokazujú nápisy opisujúce úpravy či opravy oveľa starších monumentov, na ktorých základoch budovali. Bavíme sa zhruba o období pred 11 000 rokmi. Súčasná egyptológia však tieto rozdiely nerozlišuje.

Manethove datovanie sa uvádza často, ale takpovediac – nie celé. Akonáhle niekto hovorí o Dobách Bohov a Polobohov, ktoré predchádzali faraónskym dynastiám, egyptológom sa ježia vlasy a iste si viete predstaviť, akú reputáciu získa vedec, ktorý by sa toto odvážil skúmať oficiálne. Našťastie, vývoj ide stále dopredu a hoci egyptológia patrí medzi najkonzervatívnejšie vedy, miestami už môžeme vidieť i tu náznaky alternatívneho pohľadu. Zdá sa, že verejná mienka nie je úplne zanedbateľná, tieto témy zaujímajú množstvo ľudí, ktorí si vedia poskladať fakty a utvoriť názor i sami a hlasy volajúce po ›› „odhalení“ silnejú.

Oficiálna veda tomuto nie je naklonená, ale čo je horšie, zrejme ju vôbec nezaujíma, prečo sa ľudia čoraz častejšie obracajú na neoficiálne zdroje. ►„Okom Boha Hóra“, ►„Tajomstvo Sfingy“ (EN), ►„Magický Egypt“ (EN), či ►„Kód pyramíd“ a systematické bádanie nezávislých egyptológov (›› John Anthony West, ›› Robert Bauval, ›› Graham Hancock a ďalší) akoby vydláždili cestu súčasnému status quo. Čoraz viac ľudí začína vnímať hlbokú spiritualitu pradávnych civilizácií ako skutočnú a živú. Dlho šírený pohľad na našich dávnych predkov ako na márnivých megalomanov je našťastie za zenitom, dolieha k nám už len jeho slabnúca ozvena. Pred nami však stojí nezodpovedaná otázka: Quo Vadis Egyptology?

Niekedy to vyzerá, že už všetko podstatné bolo objavené, interpretované a neotrasiteľne zakomponované do „chrámu poznania“. A presne tak sa hľadí na každého, kto príde s niečím, čo s daným rámcom nekorešponduje. Lenže skutočná veda by nemala len žiarlivo a za každú cenu hájiť vrcholy dosiahnuté kedysi. Pokiaľ sú k dispozícii fakty, ktoré existujúci „chrám poznania“ rúcajú, treba postaviť nový, lepší, pravda?

Je múdre stavať na hodnotách minulosti. Ale na skutočných hodnotách. Tak ako Faraóni budovali svoje stavby na dielach Pradávnych, môžeme na nich stavať i my. Všetci vieme, že poriadne dielo sa dá vybudovať len na silných základoch. Kedy si však naplno pripustíme možnosť, že technológie použité pri budovaní mnohotisíc rokov starých stavieb predstihujú tie súčasné? Že naše chápanie Vesmíru a jeho síl je oproti dávno minulým civilizáciám doslova škôlkárske?

Je to veľká výzva.

Súčasný trend však naznačuje, že sa oficiálna egyptológia bude uberať skôr cestou akýchsi moderných mýtov. Miesto elegancie exaktnej matematiky a fyziky sa tu stretávame skôr s prvkami štatistiky a sociológie. Pri interpretovaní hlbokej minulosti sa ju snažíme vtesnať do našej „súčasnej vysoko vyspelej znalostnej paradigmy“ a pravdaže nachádzame len samé dôkazy jej pravdivosti. Niet divu, keď sa celý čas dívame cez nesprávne okuliare.

A kde je Duchovno?

 

Sokol

www.kemet.sk
www.cez-okno.net
vydavateľ a šéfredaktor

 

 

Súvisiace:

Medzi ozajstným duchovnom a ozajstnou vedou nie je rozdiel
►https://www.youtube.com/watch?v=ICJxtft91zY

Seriál: Experiment – Prechádzka so staviteľom Veľkej pyramídy
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-experiment-prechadzka-so-stavitelom-v...